Len dnes som sa lúčil takmer po dvojtýždňovom teste s Hyundai i 20, 1,4 DOHC CVVT 16 V, 74 kw/100k. Musím sa priznať, oveľa ťažšie sa mi odovzdávali kľúče ako som čakal.
Nakoľko som nemal žiadne skúsenosti s týmto autom, ani som sa neobzeral za ním keď som ho niekde zazrel, nevedel som, čo môžem od neho očakávať. Navonok nenápadné auto, skrýva v sebe možno viac ako by ste čakali.
Poďme sa ale pozrieť ako vlastne Hyundai i20 môže zapôsobiť na bežného užívateľa.
Keď som si preberal kľúče od auta, ako prvé ma zaujala farba, ktorá bola krikľavo zelená. Čo však viac poteší užívateľa, príplatok za metalickú vyzývavú farbu (nazvanú Electric Green) je len 330€, čo nie je až také strašné.
Línie karosérie sú čisté, jednoduché bez zbytočných dizajnérskych experimentov. Niektorí konkurenti stavajú práve na dizajne, príťažlivých líniách, ktoré však s funkčnosťou, či racionálnym využitím priestoru, nemajú veľa spoločného. Na druhej strane, ak sa obzrieme späť o pár rokov, dizajnový progres je viac ako zreteľný. Povedal by som, že automobilka enormne zapracovala na svojom image, kvalite vozidiel a celkovej prestavbe obrazu lacných treťoradých automobilov na moderné konkurencieschopné autá.
Dizajn vám však nezaručí pohodlné zvezenie.
Ďalšou výhodou tohto navonok (aj papierovo) malého autíčka je vnútorný priestor, nadštandardný rázvor ako aj kufor. Na predných sedadlách je miesta dostatok aj pre vyššie osoby, vodič si nájde správnu polohu výškovo nastaviteľným sedadlo ako aj volantom. Palubná doska pôsobí útlym dojmom, keďže trendom sú prečačkané všelijako tvarované palubovky, široké stredné panely, ktoré hlavne v menších autách spôsobujú menej priestoru pre nohy vodiča a spolujazdca.
V i20 dominuje priestor pred módnymi kreáciami. Všetko je rozmiestnené ako by ste čakali až na jednu, pre mňa nepochopiteľnú vec. Ovládanie palubného počítača by ste márne hľadali pod volantom, ovládaním páčkami alebo v ľavo od volantu na palubovke. Dokonca by ste uvítali aj umiestnenie veľkého tlačidla bližšie k vodičovi na stredovom panely hneď vedľa výduchov kúrenia. Skôr sa k ovládaniu palubného počítača dostane spolujazdec, keďže ovládanie návrhári umiestnili ďalej od vodiča, na úkor výstražných svetiel. Pochopiteľne bezpečnosť na prvom mieste, ale úprimne, koľkokrát použijete palubný počítať a koľkokrát výstražné svetlá?
Podsvietenie je ladené do modra, čo síce zvýrazňuje údaje ale najmä v noci trochu viac ruší. Odkladacích priestorov je v tak malom aute dostatok, chýbala mi však lakťová opierka s využiteľnou schránkou. Milým prekvapením je možnosť pripojenia externého prehrávača s rádiom cez USB alebo AUX koncovku.
Samozrejme vzhľadom na cenu sa muselo niekde aj šetriť. Plasty by mohli byť prepracovanejšie, vyslovene lacným dojmom pôsobí ručná brzda. Ak si chcete zapnúť stierače len na jedno zotretie, pri jemnom pohybe páčkou sa vám môže stať, že vám stierače zostanú stáť na pol ceste v strede okna. Preto je potrebné podržať páčku trochu dlhšie. Tiež by som uvítal automatické zamykanie dverí po rozjazde.
Miesta na zadných sedadlách je relatívne dostatok. Relatívne preto, lebo záleží na tom, koľko miesta očakávate v malej triede. Dostatok na zvezenie 4 dospelých osôb na menšie vzdialenosti, dostatok miesta na zvezenie 2 dospelých osôb a 2 detí, samozrejme už menej komfortu poskytuje 4 dospelým osobám na dlhšie trate. Kufor svojimi 295 litrami patrí skôr k nadpriemeru v tejto triede.
Čo sa týka samotnej motorizácie, máte na výber zo zážihových motorov 1,2i (57kW), 1,4i (74kW) a 1,6i (93kW), pričom vznetové sú v ponuke varianty 1,4 CRDi (55kW/66kW) a 1,6 CRDi (94kW).
Na výber sú 3 stupne výbavy START, COMFORT a STYLE. 6-stupňová manuálna prevodovka je kombinovateľná jedine s 1,6 dieselovom, naopak 4-stupňová automatická prevodovka výhradne s benzínovou 1,4 alebo 1,6. Cena modelov sa pohybuje od 7 699€ až po 13 461€ bez príplatkovej výbavy.
Testované vozidlo malo zabudovaný agregát 1,4 DOHC CVVT 16 V, s výkonom 74 kW, teda 100 konských síl a 5-stupňovú manuálnu prevodovku. 100 koní na 1 100 kg pohotovostnej hmotnosti vozidla nie je zlý pomer. Zrýchlenie 11,6 s a maximálna rýchlosť 180 km/h pri tak malom aute vôbec nie sú zlé hodnoty.
Po naštartovaní neprenikajú žiadne rušivé zvuky ani vibrácie do kabíny, odhlučnenie je na dostatočnej úrovni, čo je dnes už asi samozrejmosťou. Pri výkone 100 koní, váhe 1 100 kg a šírke pneumatík 175/70R14, kolesá prešmykujú pri každej príležitosti. Motor je dostatočne pružný, krútiaci moment 137 Nm neohúri ale ani nesklame. Ekonomickej jazde pomáha elektronický systém odporúčajúci vhodný prevodový stupeň, avšak niekedy je nutné motor trochu vytočiť, hlavne do kopca alebo pri predbiehaní. Je to klasický 16V motor, ktorý dosahujem svoje maximum pri 5 500 ot/min. a krútiak pri 4 200 otáčkach. Takže ak si chceme užiť zábavu alebo predbiehať, je potrebné ho vytočiť nad 3 500 otáčok, kde už motor ťahá pocitovo ako výkonnejšie kubatúry. Pre bežnú prevádzku stačí pásmo 1 500 - 3 000 otáčok, ekonomická jazda znamená neprekročenie 2 000 otáčok.
Od jazdného štýlu závisí aj spotreba. Pri ustálenej 80km rýchlosti je spotreba 4,8 l/100km. Pri 110 je to už niekde okolo 6 litrov a 3 000 otáčok/min. Pri maximálnej povolenej rýchlosti na našich diaľniciach palubný počítač ukázal 7,6 litra a motor točí na 5 prevodový stupeň 3 700 otáčok/min. Jazda svižným tempom po diaľnici (cca 140 - 150 km/h) s občasným predbiehaním vyženie spotrebu na 8,5 litra. Naopak, pri snahe o úspornú jazdu mimo mesto pri rýchlosti 60 - 70 km/h sa mi podarilo stlačiť spotrebu na príjemných 4,7 litra, čo deklaruje aj výrobca. Pri prejazde prázdnym mestom počas víkendu môžete počítať so spotrebou 5,7 litra. Naopak pri presune do práce počas bežného týždňa, kde nie sú výnimkou zápchy, krátke trasy so studeným motorom, sa spotreba vyšplhala na 8 - 9 litrov. Cestoval som prevažne sám, občas sme boli v aute dvaja. Výrobcom udávané spotreby 7,2/4,7,/5,6 sa dajú splniť, záleží to len a len na jazdných podmienkach a na vodičovi. Samozrejme otáčky nesmú prekročiť hranicu 2 500 otáčok.
Pri jazde po diaľnici plne obsadeným autom, sú udávané spotreby skôr prianím ako realitou.
Je preto jasné, na akú cieľovú skupinu sa Hyundai i20 zameriava.
V prípade preplneného mesta by potešil systém Start/Stop.
Záver
Hyundai i20 je v danej kategórii bezpochyby významný konkurent automobiliek zvučnejších mien, ktoré majú u nás dlhšiu tradíciu a tešia sa obľube. V segmente kde hlavný prim hraje cena, resp. pomer úžitok/cena Hyundai ponúka bezpochyby zaujímavú alternatívu ku koncernovým modelom.
plusy:
výkonný motor
hladké a presné radenie, krátka radiaca páka
pohodlné sedadlá
dostatok miesta na predných sedadlách
široký a priestranný interiér
mínusy:
umiestnenie ovládania palubného počítača
lacno pôsobiaca ručná brzda
skromnejšie pôsobiace použité materiály